Vatikán a UFO: Aké tajomstvá ukrývajú archívy, ktoré nesmú uzrieť svetlo sveta?
Legenda ukrytá vo vatikánskych knižniciach?
V temných zákutiach Vatikánskeho apoštolského archívu – údajne vyše 80 km regálov plných listín – možno ležia dokumenty, ktoré by otriasli naším chápaním histórie. Niektorí nadšenci UFO veria, že práve tu sa nachádzajú dôkazy o stretnutiach s mimozemšťanmi, starostlivo utajené cirkvou. Najsmelšie teórie spájajú Vatikán s havarovaným UFO z roku 1933 v Taliansku, s proroctvami z Fatimy interpretovanými ako kontakt s cudzou inteligenciou a dokonca s globálnym krytím informácií o mimozemských návštevách. Oficiálne miesta však tieto domnienky odmietajú a tvrdia, že nič takého v archívoch nemajú. Kde je pravda? V tomto článku sa pozrieme na dostupné fakty aj konšpirácie – od Mussoliniho éry až po moderné úvahy vedcov a teológov – a pokúsime sa odhaliť, čo môže Vatikán o UFO vedieť.
Mussoliniho UFO z roku 1933 a údajné vatikánske tajomstvo
Jedna z najvýznamnejších historiek spájajúcich Vatikán s UFO sa odohráva v Taliansku v roku 1933, teda 14 rokov pred slávnym incidentom v Roswelli. Taliansky diktátor Benito Mussolini vraj nechal utajiť haváriu lietajúceho taniera, ktorý 13. júna 1933 dopadol neďaleko mesta Magenta pri Miláne. Podľa dokumentov, ktoré v roku 2000 zverejnil taliansky ufolog Roberto Pinotti, vznikol špeciálny kabinet RS/33 poverený vyšetrovaním tohto úkazu, na čele s vynálezcom rádiového vysielania Guglielmom Marconim. Údajný mimozemský stroJ mal byť ukrytý v hangároch leteckej firmy SIAI-Marchetti vo Vergiate pri Miláne.
Znie to ako zápletka sci-fi románu, no Pinotti tvrdí, že svoje informácie opiera o tajné fašistické dokumenty zaslané anonymným zdrojom v 90. rokoch. Tieto „Fascist UFO Files“ obsahujú hlásenia o „nekonvenčnom lietajúcom stroji“ a telegramy medzi Mussoliniho úradmi, ktoré popisujú podivný objekt na oblohe. Hoci autenticita spisov nie je nezávisle potvrdená a skeptici ich spochybňujú, existenciu Mussoliniho UFO nedávno oživil americký spravodajský dôstojník David Grusch svojou výpoveďou v Kongrese.
Grusch v roku 2023 šokoval verejnosť tvrdením, že pápež Pius XII. „neoficiálnym kanálom“ odovzdal informácie o tomto talianskom UFO Američanom. Inými slovami, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi mal vedieť o havarovanom „lietajúcom tanieri“ z čias fašistického Talianska a po páde Mussoliniho režimu potajomky informovať Spojené štáty, ktoré si objekt následne prevzali. Grusch dokonca verejne odpovedal kladne na otázku, či Vatikán vedel o existencii mimozemského života. Ak je to pravda, znamenalo by to, že Vatikán bol účastníkom úplne prvej známej operácie na získanie UFO – dávno pred Roswellom.
Ako reaguje Vatikán na takéto obvinenia? Marco Grilli, sekretár prefekta vatikánskeho archívu, sa na celej veci skôr zabáva. Na otázky novinárov o Gruschových tvrdeniach odpovedal prirovnaním, že ide asi o tak pravdepodobnú požiadavku, ako keby sa chcel niekto prehrabávať v osobnej korešpondencii Pontského Piláta či Panny Márie. Inými slovami, cirkevní archivári považujú príbeh Mussoliniho UFO za legendu. Napriek tomu záujem verejnosti narastá. Koncom roku 2023 a v roku 2024 viaceré médiá informovali o výzvach, aby Vatikán odtajnil prípadné dokumenty z 30. rokov, ak nejaké má. Tlak podporujú aj talianski bádatelia – veď ak sa v archive skrýva spis o „prvom strete s UFO“, išlo by o historický objav epických rozmerov.
Oficiálne postoje Vatikánu k UFO a mimozemskému životu
Napriek konšpiračným teóriám, oficiálny postoj Vatikánu je jasný: žiadne dôkazy o mimozemšťanoch nemáme. Biskup Sergio Pagano, prefekt Vatikánskeho apoštolského archívu, prostredníctvom svojho sekretára vyhlásil, že „v archíve sa nenachádza žiaden dokument, ktorý by sa týkal mimozemského života“. Záujemcov o tajomstvá sa snažil radšej odradiť od „zbytočných a neproduktívnych pokusov“ hrabať sa v policiach archívu s takouto motiváciou. Inými slovami, Vatikán popiera, že by ukrýval akékoľvek spisy o UFO – či už z roku 1933, alebo iné.
To však neznamená, že cirkev zavrhuje možnosť života inde vo vesmíre. Katolícka cirkev v moderných časoch prejavuje prekvapivú otvorenosť voči myšlienke mimozemského života – aspoň pokiaľ ide o teológiu. Jezuitskí astronómovia pracujúci pre Vatikán opakovane vyhlásili, že viera v Boha sa nevylučuje s vierou v „mimozemských bratov“ vo vesmíre. Napríklad už v roku 2008 kňaz José Gabriel Funes, vtedajší riaditeľ Vatikánskeho observatória, vyhlásil v rozhovore pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano, že nemôžeme vylúčiť existenciu života inde a že aj mimozemšťan by bol súčasťou Božieho stvorenia. „Prečo by sme nemohli hovoriť o ‚bratovi mimozemšťanovi‘? Stále by patril do stvorenia,“ povedal Funes, pričom dodal, že klásť medze Božej tvorivosti by bolo nerozumné.
Podobne sa vyjadril aj brat Guy Consolmagno, vatikanista a astronóm, ktorý spravuje pápežskú zbierku meteoritov. Consolmagno s humorom poznamenal, že by mu neprekážalo stretnúť inteligentných mimozemšťanov – naopak, bol by „nadšený“ – a ak by inteligentná bytosť odinakiaľ požiadala o krst, pokrstil by ju. „Ak má dušu bez ohľadu na to, koľko má chápadiel, prečo nie?“ poznamenal s úsmevom a dodal, že by samozrejme krstil „len ak by o to požiadali“. Dokonca samotný pápež František zašiel v roku 2014 v kázni k téme, že cirkevné dvere by mali byť otvorené pre všetkých – „aj pre Marťanov“. „Kto sme my, aby sme zavreli dvere?“ vyhlásil v homílii, kde hypoteticky spomenul mimozemšťana žiadajúceho o krst. Tieto výroky naznačujú, že Vatikán v zásade nevidí vieroučný problém v existencii života mimo Zeme. Naopak, katolícka teológia už vopred uvažuje nad tým, ako by mimozemšťania zapadli do konceptu Božieho plánu – či by napríklad tiež potrebovali spásu, alebo zostali v harmónii s Bohom ako „nepadlé“ bytosti.
Dôležité je však rozlíšiť otvorenosť voči možnosti života inde od potvrdenia návštev UFO na Zemi. Vatikán síce financuje astrobiologické konferencie a prevádzkuje observatórium, no tému UFO (neidentifikovaných lietajúcich objektov) oficiálne nijako zvlášť nerieši. Zoči-voči konkrétnym tvrdeniam o tajnom UFO v archívoch reaguje cirkev skôr pobavene a odmietavo. Z pohľadu Svätej stolice je takáto agenda skôr doménou populárnej fantázie a konšpiračných teórií, nie seriózneho historického bádania. Napriek tomu cirkevní predstavitelia vnímajú, že táto otázka fascinuje mnohých ľudí – a preto sa jej úplne nevyhýbajú aspoň v rovine filozofických úvah o mimozemskom živote.
Project Blue Book a Majestic-12: Štáty vs. Vatikán v pátraní po UFO
Téma UFO nie je len záležitosťou konšpiračných teórií – v 20. storočí ju brali vážne aj svetové mocnosti. Spojené štáty napríklad v rokoch 1952-1969 viedli oficiálny program Project Blue Book, ktorý zhromažďoval a analyzoval hlásenia o UFO. Po vyše 12 000 skúmaných prípadoch však americké letectvo dospelo k záveru, že žiadne UFO nepredstavovalo hrozbu pre národnú bezpečnosť a že niet dôkazov, že by „neidentifikované“ objekty boli mimozemské plavidlá. Inými slovami, Blue Book oficiálne neobjavil nijaký „dôkaz mimozemšťanov“ a projekt bol ukončený. Tieto zistenia stoja v kontraste k presvedčeniu UFO komunity, že vlády toho vedia oveľa viac, než priznávajú. Ak by mal Vatikán v archívoch dôkaz o havarovanom UFO z roku 1933, znamenalo by to, že cirkev ukrýva tajomstvo, ktoré neodhalili ani desaťročia vládneho vyšetrovania na Západe.
Na opačnom konci spektra serióznosti než Blue Book stojí legendárna konšpirácia zvaná Majestic-12. Ide o údajný prísne tajný výbor americkej vlády založený v roku 1947 prezidentom Trumanom za účelom utajenia a skúmania mimozemských technológií. Existencia MJ-12 sa zakladá na dokumentoch, ktoré sa objavili anonymne v 80. rokoch – a ktoré neskôr FBI označila za „úplne podvrhnuté“. Mnohí ufologickí veteráni však dodnes veria, že Majestic-12 bol (alebo je) reálny a riadil celosvetové utajovanie kontaktov s mimozemšťanmi. V takýchto scenároch sa priam ponúka myšlienka, že Vatikán ako globálny hráč by mohol byť do tohto krytia zapojený. Predstavme si, že ak v roku 1933 v Taliansku naozaj havarovalo mimozemské plavidlo a cirkev o ňom informovala Američanov, potom by sa tento artefakt mohol stať súčasťou tajných spisov neskoršieho Majestic-12.
Doteraz však nevyplával na povrch žiaden odtajnený dokument z vládnych archívov, ktorý by Vatikán s UFO prepojil. V známom súbore spisov Majestic-12 sa Vatikán explicitne nespomína. Ani vo verejných záznamoch Project Blue Book nenájdeme žiadnu „vatikánsku stopu“. Konšpiračné teórie preto stoja najmä na nepriamych náznakoch a výpovediach svedkov. Gruschova výpoveď o pápežovi Piusovi XII. je jednou z mála konkrétnych zmienok cirkvi v rámci UFO káuz – a aj tá pochádza od whistleblowera bez predložených dôkazov (jeho detailné informácie sú vraj stále utajené a on ich nemohol zverejniť verejne).
Napriek chýbajúcim dôkazom idea globálnej spolupráce na utajení UFO pretrváva. Priaznivci tejto teórie poukazujú na to, že americká armáda mohla mať dôvod podeliť sa o bremeno tajomstva s Vatikánom – napríklad kvôli jeho vplyvu na verejnosť v prípade, že by pravda mala vyjsť najavo. Na druhej strane, reálnejšie je, že Vatikán sa drží bokom: z pohľadu cirkvi išlo vždy skôr o geopolitickú a vojenskú záležitosť veľmocí, do ktorej by sa cirkev nemiešala, pokiaľ nemusela. A ak aj v 40. rokoch Pius XII. Američanov o „lietajúcom tanieri“ informoval, mohol tak urobiť jednorazovo z obavy, aby technológia nepadla do nesprávnych rúk počas vojny – a ďalej sa o vec nestarať.
Fatimské zjavenia: Nebeský zázrak alebo mimozemský kontakt?
Keď hovoríme o Vatikáne a záhadných nebeských úkazoch, nemožno obísť Fatimu v roku 1917. Klasický príbeh hovorí, že trom malým pastierom v portugalskej Fatime sa zjavila Panna Mária a od mája do októbra 1917 im odovzdávala duchovné posolstvá. 13. októbra 1917 sa na miesto zjavení zišlo odhadom 70 000 ľudí, očakávajúc sľúbený „zázrak na potvrdenie pravdivosti“. V ten deň došlo k fenoménu známemu ako „Tancujúce slnko“: prítomní svedkovia hlásili, že slnko sa zvláštne pohybovalo, žiarilo rôznymi farbami a zdalo sa, že kľučkuje po oblohe.
Cirkev tento úkaz uznala ako div. Existuje však aj alternatívna interpretácia: ufologická. Niektorí výskumníci (vrátane známeho francúzskeho vedca Jacqua Vallée, ktorý skúmal prepojenia medzi náboženskými víziami a UFO) poukázali na nápadné podobnosti fatimského „zázraku“ s opismi moderných UFO. Mnohí svedkovia vtedy totiž nevideli žiadnu Madonu, ale spomínali „svetelný disk“ krúžiaci po oblohe. Podľa dobových správ očití svedkovia hlásili na oblohe „čudný disk… vyžarujúci jasné záblesky, rýchlo rotujúci… kľučkujúci cik-cak“. Iní počuli bzučanie ako od včiel, zvuk dnes často spájaný s pohonom UFO. Jeden svedok zas videl „žiarivú guľu, krúžiacu pomedzi oblaky… guľa vystúpila hore a zmizla v slnku“.
Vallée to zhrnul tak, že udalosti vo Fatime zahŕňali svietiace gule, svetlá čudných farieb, pocit „tepelných vĺn“ – všetko fyzikálne charakteristiky spájané s UFO. Dokonca opísané „padajúce listy“ a kľukatý pohyb objektu pripomínajú manévre lietajúcich tanierov. Taktiež fakt, že deti komunikovali s bytosťou telepaticky a ostatní nič nepočuli, zapadá do vzorca mnohých blízkych stretnutí v modernej dobe – kde kontaktéri hlásia telepatické odkazy, kým ostatní vidia len objekty na oblohe.
Samozrejme, pre veriacich katolíkov je Fatima posvätnou udalosťou, zjaveniami Panny Márie, a nie „návštevou mimozemšťana“. Zaujímavé však je, že vlastné vnímanie javu sa líšilo podľa viery svedkov. Napríklad jeden prítomný kňaz interpretoval žiariacu guľu ako „nebeský voz, ktorý priviezol Božiu Matku“. Iní však mali skôr strach z neznáma – niektorí ľudia vraj plakali od hrôzy, mysliac si, že nastal koniec sveta, a keď sa všetko skončilo, utekali do kostolov ďakovať Bohu. To nie celkom zodpovedá typickej radostnej atmosfére mariánskeho zjavenia, ale skôr šoku z neznámeho úkazu. Tieto rozpory v svedectvách podporujú tých, ktorí špekulujú, že Fatima mohla byť stretnutím s fenomenom iného druhu, ktoré deti zarámovali do náboženského kontextu, aký poznali.
Treba dodať, že Vatikán z Fatimy nevyvodzuje žiadne „exopolitické“ závery. Cirkev tajomstvá z Fatimy (tri posolstvá odovzdané deťom) uchovávala v archíve a postupne zverejnila – pričom ich obsah bol čisto náboženský (vízie pekla, proroctvo druhej svetovej vojny a tzv. tretie tajomstvo týkajúce sa utrpenia cirkvi a pápeža). Nikde v nich nie je zmienka o mimozemšťanoch. Napriek tomu určitá skupina autorov – najmä mimo cirkevného hlavného prúdu – pokračuje v interpretáciách, že Fatimský fenomén bol mimozemskou intervenciou, možno s cieľom dodať ľudstvu morálne posolstvo. Pre UFO komunitu zostáva Fatima fascinujúcim prípadom, kde sa prelína náboženstvo s možnou prítomnosťou „niečoho zhora“, hoci nie každý si pod tým predstaví to isté.
Veda, viera a mimozemšťania: Ako by odhalenie UFO ovplyvnilo náboženstvo?
Jedna z kľúčových otázok, ktorá vyvstáva pri úvahách o odhalení mimozemského života, znie: Čo by to urobilo s našou vierou? Predstavte si, že by zajtra svetoví lídri oznámili „Nie sme sami vo vesmíre, nadviazali sme kontakt“. Pre niektorých by to bolo splnenie sna, pre iných potenciálne narušenie doterajšieho pohľadu na svet. Ako by reagoval Vatikán a ďalšie náboženstvá?
Zdá sa, že moderní teológovia a vedci sa na túto možnosť pripravujú už roky. Katolícki myslitelia vo všeobecnosti tvrdia, že objavenie mimozemšťanov by nevyvrátilo vieru v Boha, ale skôr rozšírilo naše chápanie stvorenia. Ako sme uviedli, vatikánski astronómovia už vyhlásili, že Božia moc sa neobmedzuje len na našu planétu a že iné inteligentné bytosti by tiež boli Božie deti. Fr. Funes i br. Consolmagno svojimi výrokmi v podstate pripravujú veriacich na scenár, aby stretnutie s ET by bolo zlučiteľné s kresťanskou vierou. Dokonca sa rozoberajú teologické detaily: Májú mimozemšťania dušu? Potrebovali by spásu skrze Ježiša, alebo žijú v milosti? Tieto otázky kedysi zneli akademicky, no dnes sa o nich diskutuje otvorene aj na pôde Vatikánu. V roku 2009 sa konalo vo Vatikáne sympózium o astrobiológii, kde vedci a teológovia spoločne debatovali o dôsledkoch objavenia života vo vesmíre. Výsledok? Konsenzus bol, že život inde môže existovať a nie je to pre vieru hrozba, skôr dôvod žasnúť nad veľkosťou stvorenia.
Samozrejme, nie všetci veriaci by prijali mimozemšťanov s otvorenou náručou. Niektoré náboženské smery (najmä fundamentalistickejšie kruhy) považujú UFO fenomény za dielo démona alebo klam, ktorý má zviesť ľudí z cesty viery. Takéto názory zaznievajú napríklad v kruhoch amerických evanjelikálov či tradičných katolíckych vizionárov, ktorí varujú, že „prípadný príchod mimozemšťanov môže byť veľkým diabolským podvodom pred koncom časov“. Oficiálna katolícka teológia však takýto alarmizmus nezdieľa. Skôr by platilo, že ak by sa mimozemský život potvrdil, cirkev by sa snažila rozlíšiť, či ide o bytosť skutočne biologickú a morálnu (ktorú by bolo treba priviesť k Bohu podobne ako ľudí), alebo o nejakú duchovnú entitu (kde by prichádzala do úvahy aj možnosť zlých duchov). Toto rozlišovanie však cirkev robí bežne pri údajných zjaveniach – vždy skúma, či fenomén vedie k dobru.
Z pohľadu vedcov a sociológov existujú aj štúdie, ktoré skúmali vplyv odhalenia mimozemšťanov na rôzne náboženstvá. Zaujímavé je, že veriaci ľudia často vyjadrujú presvedčenie, že ich vlastná viera by otras neutrpela, no obávajú sa o vieru „tých druhých“. V praxi by teda možno nenastalo masové rúcanie cirkví – mnohí kresťania by povedali: „Dobre, sú tu aj iné bytosti, ak sú tiež od Boha, tak fajn.“ Historicky sa cirkev už viackrát musela vyrovnať s revolučnými objavmi (heliocentrizmus, evolúcia) a nakoniec ich dokázala zahrnúť do svojho svetonázoru. Mimozemský život by zrejme čakal podobný osud.
Príkladom proaktívneho prístupu je aj vznik iniciatív, ktoré chcú prehĺbiť dialóg medzi ufologickou vedou a náboženstvom. V roku 2023 spoluzaložil renomovaný profesor Stanfordovej univerzity Garry Nolan nadáciu Sol Foundation, ktorá sa venuje vedeckému skúmaniu UAP (nový termín pre UFO) a zároveň otvára medzináboženský dialóg o duchovných dopadoch objavenia mimozemského života. Nolan a jeho kolegovia vychádzajú z predpokladu, že niektoré pozorovania UFO sú reálne technológie neľudského pôvodu, a chcú pripraviť náboženstvá na túto možnosť. Vatikán je jedným z ich plánovaných partnerov, pretože ako tvrdia, cirkev má bohatú históriu skúmania „zázrakov“ a nadprirodzených javov, čo by mohlo poskytnúť cenné poznatky aj pre fenomény dneška. Navyše Vatikán ako morálna autorita môže pomôcť komunikovať prípadné objavy veriacim tak, aby to nespôsobilo paniku, ale skôr hlbšie zamyslenie nad naším miestom vo vesmíre.
Z vedeckého hľadiska niektorí optimisti dokonca hovoria, že kontakt s vyspelejšou civilizáciou by mohol ľudstvo stmeliť a dať mu nádej. Profesor Nolan napríklad naznačuje, že ak tu „niečo“ (mysliac UFO) naozaj lieta, znamená to, že nejaká inteligencia dokázala prežiť technologický vek – čo je pre nás signál, že aj my môžeme zvládnuť hrozby ako klimatická kríza či sebazničenie. Takáto interpretácia by mohla zapadnúť aj do náboženského rámca: mohli by sme v tom vidieť znamenie nádeje, nie dôvod na strach. V každom prípade, zdá sa, že náboženstvo a veda už v predstihu spolu hovoria o tom, ako zvládnuť deň, keď nebudeme vo vesmíre sami.
Prečo by Vatikán tieto informácie tajil?
Ak by sme prijali hypotézu, že Vatikán naozaj má vo svojich archívoch dôkazy o UFO či mimozemských návštevách, logicky vyvstáva ďalšia otázka: Prečo by ich tajil? Čo by motivovalo Svätú stolicu, inštitúciu založenú na hlásaní pravdy, skrývať tak prelomové poznatky?
Jedným z možných dôvodov je obava z kultúrneho a duchovného šoku. Už v 60. rokoch analýzy (napríklad slávna správa Brookingsovho inštitútu pre NASA) varovali, že stretnutie s vyspelejšou mimozemskou civilizáciou by mohlo mať na pozemské spoločnosti dezintegračné účinky. V dejinách vidíme príklady, že keď sa izolovaná spoločnosť náhle konfrontovala s vyspelejšou (napríklad domorodé kmene pri strete s kolonizátormi), často to viedlo k rozvratu ich kultúry. Cirkev by sa mohla obávať, že potvrdenie mimozemského kontaktu by ohrozilo vieru miliónov bežných ľudí, ktorí sú „si istí svojím miestom vo vesmíre“. Ak by zrazu toto miesto už nebolo jedinečné, niektorí by mohli prepadnúť zmätku – kde je potom človek v Božom pláne?
Ďalším aspektom je ochrana teologickej konzistencie. Cirkev si starostlivo stráži doktrinálnu kontinuitu. Predstavme si, že by archív obsahoval dôkazy, že už v minulosti navštívili Zem inteligentné bytosti (či už v 1933 alebo v dávnejšej minulosti). Okamžite by to vyvolalo množstvo teologických otázok: Vedeli o tom apoštoli? Ako to zapadá do príbehu spásy? Nie je potom Biblia neúplná? Kým by cirkev nemala pripravené odpovede, mohla by zvoliť strategické mlčanie. Možno radšej udržiava určité javy v kategórii „zázračné neznámo“ než ich označiť za mimozemské, lebo to druhé slovo otvára Pandorinu skrinku špekulácií.
Netreba zabúdať ani na historicko-politický kontext. Vatikán v 20. storočí manévroval medzi veľmocami a snažil sa zachovať svoju misiu počas turbulentných čias. Ak v roku 1933 Mussoliniho vláda informovala Vatikán o zvláštnom objave, mohol to pápež Pius XI. alebo vtedajší kardinál Pacelli (budúci Pius XII.) pokladať za štátne tajomstvo. Neskôr, počas druhej svetovej vojny, mohol mať Vatikán dôvody posunúť informáciu Američanom – napríklad ak sa obával, že technologická kuriozita padne do rúk nacistov. Ak však tak urobil v tajnosti, viazala ho možno dohoda o mlčanlivosti. Vatikán má diplomatické vzťahy a akceptuje utajenie v prípade citlivých informácií (podobne ako v iných vojnových či politických záležitostiach). Je teda možné, že akékoľvek dokumenty o UFO sú klasifikované nie z náboženských, ale z diplomatických dôvodov – na žiadosť iných štátov.
Sú tu aj vnútrocirkevné dôvody. Cirkev možno cíti zodpovednosť predísť šíreniu fenoménov, ktoré by mohli odvádzať veriacich od podstaty viery. Už teraz vidno, že časť UFO komunity tvorí akési „novodobé náboženstvo“ – ľudia čakajúci na spásu z nebies v podobe mimozemskej civilizácie, alebo veria, že mimozemšťania už ovplyvňovali biblické udalosti (hnutie tzv. starovekých astronautov). Pre katolícku cirkev sú také myšlienky problematické, lebo relativizujú jedinečnosť zjavenia Boha v Ježišovi Kristovi. Preto ak by aj mali nejaké indicie o mimozemšťanoch, možno by ich radšej interpretovali tradične (napr. ako anjelov či démonov), než by otvorene pripustili „áno, boli tu E.T.“ a riskovali vznik nových synkretických kultov. Tajomno má v náboženstve svoje miesto, ale musí sa držať mantinelov viery – a verejné priznanie UFO by tieto mantinely rozšírilo nepredvídateľným smerom.
Napokon je tu jednoduchý fakt: Vatikánske archívy sú zo svojej podstaty tajné a selektívne prístupné. Storočia staré dokumenty si vyžadujú kontext a odborné štúdium; cirkev nepúšťa na svetlo sveta surové historické materiály bez sprievodu. Tak, ako dlho utajovala napríklad niektoré kontroverzné dokumenty o procesoch s Galileom či Templármi, mohla by držať pod zámkom aj prípadné zmienky o nevysvetliteľných úkazoch, kým nenastane „správny čas“. Ten správny čas môže, ale nemusí nikdy prísť – možno čakajú, kým bude spoločnosť (a teológia) dostatočne zrelá spracovať informáciu o mimozemskom kontakte bez toho, aby to vyvolalo chaos. Dovtedy je jednoduchšie všetko poprieť a odbiť ako výmysly, čo je presne súčasná línia Vatikánu.
Môžu tajné dokumenty uzrieť svetlo sveta?
Z pohľadu zvedavého bádateľa či fanúšika UFO vyvstáva záverečná otázka: Ak takéto dokumenty existujú, dožijeme sa ich odhalenia? Alebo inak – za akých okolností by Vatikán mohol karty odhaliť?
História ukazuje, že Vatikán sprístupňuje svoje archívy postupne. Donedávna boli uzavreté všetky spisy po rok 1939. Pápež František však nedávno (2020) otvoril archívy pontifikátu Pia XII. (1939–1958) pre bádateľov. To znamená, že dokumenty z obdobia druhej svetovej vojny sú teraz prístupné – vrátane korešpondencie Pia XII. s inými štátnikmi. Ak by teda Pius XII. v rokoch 1944–45 komunikoval s USA o nejakom zvláštnom technologickom artefakte, teoreticky by o tom mohol existovať záznam v odtajnenom fonde. Zatiaľ sa nič také oficiálne neobjavilo. Avšak archívne výskumy trvajú roky; je možné, že medzi miliónmi listín a správ drobná zmienka či indícia unikla pozornosti. Niektorí UFO bádatelia dúfajú, že časom niekto pri štúdiu vojnových dokumentov narazí na „nečakanú zmienku o zvláštnom disku“ či niečo podobné.
Ďalšou možnosťou je priama žiadosť zo strany vedeckej obce. Ako sme spomínali, skupiny ako Sol Foundation alebo akademici ako Diana Walsh Pasulka (profesorka náboženských štúdií) verejne vyzývajú Vatikán, aby umožnil prieskum archiválií súvisiacich s anomálnymi javmi. Pasulka dokonca tvrdí, že v archívoch sú „správy o paranormálnych udalostiach – rehoľné sestry videli gule svetla vo svojich celách, lietajúce domy a iné nebeské úkazy“ a že by sa dali interpretovať v kontexte UFO. Zatiaľ však vatikánski archivári takéto bádanie nepodporujú a trvajú na tom, že nič o mimozemskom živote tam nie je. Ak by však tlak verejnosti a vedeckej komunity rástol – a hlavne, ak by prišli nové dôkazy zvonka (napríklad vládne odtajnené dokumenty), Vatikán by možno musel reagovať. Cirkev nerada vyzerá, že niečo zatajuje, najmä ak by to iné autority potvrdzovali.
Predstavme si hypotetický scenár: americká vláda o pár rokov zverejní dôkazy o UFO a medzi nimi bude zmienka, že jeden z prvých prípadov sa stal v 30. rokoch v Európe s vedomím vtedajšieho pápeža. V takom prípade by Vatikán bol pod obrovským tlakom potvrdiť alebo vyvrátiť svoju účasť. Možno by sme sa dočkali vyjadrenia v štýle: „Áno, v našich záznamoch je list z roku 1944, kde Pius XII. informuje amerického veľvyslanca o istom objekte…“ alebo naopak: „Nie, pátrali sme a nič sme nenašli.“ Každopádne, globálna otvorenosť ohľadom UFO by vtiahla do diskusie aj cirkev, ktorá by si už nemohla dovoliť zostať ticho bokom.
Z vnútornej iniciatívy by k odhaleniu mohlo dôjsť, ak by sa našiel „vatikánsky Grusch“ – človek zvnútra cirkvi, ktorý by mal prístup k tajným spisom a rozhodol sa prehovoriť. Napríklad nejaký starší monsignor či archivár na sklonku života odhalí, čo videl v trezoroch. Nič také sa zatiaľ nestalo. Istý precedens však máme: v 90. rokoch unikli z Vatikánu informácie o kontroverzných témach (napr. ohľadom spomínaného Templárskeho procesu), keď sa niektorí duchovní rozhodli sprístupniť pravdu verejnosti. Ak by svedomie niekoho viedlo k zverejneniu UFO spisu, mohol by tak urobiť – aj za cenu sankcií.
Samotný Vatikán by zrejme neuvažoval o odhalení UFO dôkazov proaktívne, pokiaľ by nemal vážny dôvod. Prečo vyťahovať potenciálne kontroverznú vec, ktorá môže naštrbiť dôveru veriacich, ak ju svet nepýta? Zatiaľ svet pýta len v rovine teórie a senzačných správ. Oficiálne veľké štáty (USA, Rusko, Čína) síce pomaly priznávajú, že neidentifikované javy existujú, ale nik nepotvrdil „mimozemšťanov“. Kým sa tak nestane, Vatikán bude pravdepodobne ďalej zaujatý svojimi primárnymi témami (vierouka, morálka, pomoc chudobným) a UFO zostane preň okrajovou záležitosťou populárnej kultúry.
Napokon, aj keď by Vatikán chcel byť úplne transparentný, je tu praktická prekážka: najprv musí vedieť, kde a čo vlastne hľadať. Ak naozaj kdesi v depozitoch leží záznam o Mussoliniho UFO, možno nie je jednoznačne označený. Môže ísť o list v diplomatickej korešpondencii, záznam v denníku, alebo dokonca dokument, ktorý bol medzitým odstránený či zničený (archívy v čase vojen neutrpeli veľké škody, ale teoreticky mohol niekto citlivé spisy zničiť). Archivári by museli prelúskať hory papierov z daného obdobia s vedomím, že asi nič nenájdu – a to sa im, pochopiteľne, nechce. Radšej budú veriť, že ide o mýtus. Ale ak by dostali konkrétne signály (napr. „hľadajte spis s kódom RS/33“ alebo podobne), možno by sa pátranie rozbehlo.
Čakanie na odpovede – medzi vierou a vesmírom
Príbeh o tajných vatikánskych dokumentoch o UFO balansuje na hrane medzi faktami a fikciou. Poznali pápeži naozaj tajomstvo o návštevníkoch hviezd, alebo je to len moderný mýtus zrodený z našej túžby po senzácii? Zatiaľ čo svedectvá a indície (ako Gruschovo tvrdenie či Pinottiho spisy) dodávajú týmto hypotézam palivo, tvrdé dôkazy chýbajú. Vatikán si stojí pevne na stanovisku, že v jeho archívoch sa žiadne mimozemské tajomstvá neskrývajú.
Na druhej strane, nemôžeme poprieť, že Vatikán je pokladnicou historických záhad. Je to inštitúcia, ktorá prežila dve tisícročia a zhromaždila záznamy o všemožných nevysvetliteľných javoch, víziách a „zázrakoch“. Pre badateľov v oblasti UFO a paranormálnych javov je tak neodolateľnou predstavou, že by práve tu mohli nájsť kľúč k otázke, či nás v minulosti navštívili bytosti z iných svetov. Ako povedal jeden vedec, vatikánsky archív má povesť miesta, kde mystika a pravda ležia zaprášené vedľa seba – stačí vraj vedieť čítať medzi riadkami.
Kým čakáme na prípadné odhalenia, ostáva nám zdravo skeptický, no otvorený postoj. Je dobré preverovať odvážne tvrdenia (čo sme sa snažili urobiť v tomto článku), ale rovnako dôležité je nestratiť zvedavosť. Možno raz skutočne nastane deň, keď Vatikán (a svet) potvrdí, že pravda je tam vonku. Dovtedy budú lovci pravdy listovať v starých spisoch, klásť nepríjemné otázky a spájať nitky medzi vojnou, vierou a hviezdami. A my ostatní budeme so zatajeným dychom čakať, či z tajomných vatikánskych archívov nevyjde najväčší príbeh milénia, alebo či tieto sály naďalej ukrývajú len ticho minulosti.
Poznámka: Tento ćlánok prináša pohľad investigatívneho nadšenca UFO na základe dostupných informácií k roku 2025. Ide o kombináciu overených faktov, výpovedí a interpretácií. Kým sa neobjavia nové dôkazy, závery zostávajú otvorené.
