Unesený 11-krát mimozemšťanmi: Talian, ktorý tvrdí, že ukryl nebezpečnú guľu od bytostí z Titanie!
6. december 1978, Taliansko – mesto Torriglia, neďaleko Janova.
Pier Fortunato Zanfretta bol obyčajný muž. Nočný strážnik, ktorý si robil svoju prácu zodpovedne, aj keď trochu osamelo. V tú noc dostal rutinnú úlohu – skontrolovať opustenú vilu Casa Nostra. Zdanlivo nič výnimočné.
Prichádzal k budove, keď si všimol, že hlavná brána je pootvorená. Zapol baterku, opatrne vstúpil a prešiel cez záhradu. Vtom však zbadal niečo, čo ho úplne ochromilo – za vilou sa objavilo silné svetlo, ktoré pulzovalo a menilo farbu. Myslel si, že ide o lupičov s výkonnými svetlami, tak siahol po vysielačke a nahlásil situáciu.
No vtom sa všetko zmenilo.
Zazrel pohyb. Otočil sa a priamo pred sebou zbadal niečo, čo mu vyrazilo dych – postava vysoká vyše 2,5 metra, mohutná, s hrubou šupinatou kožou a žltými očami v tvare trojuholníka. Nevyzerala ako človek. A nevyzerala ani ako zviera. Niečo medzi tým. Zanfretta stál ako prikovaný, úplne paralyzovaný.
Neskôr vypovedal, že sa mu zatemnilo vedomie. Zrazu sa ocitol v podivnom priestore, kde bol obklopený svetlami a podivnými zvukmi. Mal pocit, akoby ho skúmali. Zariadenia okolo neho vyzerali ako lekárske prístroje, ale nepoznal ich. Pocítil tlak v hlave, pálenie na hrudi, a potom všetko zmizlo.
Prebral sa v záhrade pred vilou, celý spotený, dezorientovaný a v šoku. Zúfalo hovoril do vysielačky, že „oni sú takí škaredí“, kričal a vzlykal. Jeho kolegovia ho našli o niekoľko minút neskôr. Bol v stave podobnom panickému záchvatu, s obrovským strachom v očiach. Telo mal horúce, pulz mu išiel na maximum.
Zanfretta bol presvedčený, že ho uniesli mimozemšťania. Tvrdil, že sa mu ukázali ako bytosti z planéty s názvom Titania, z tretej galaxie. Hovorili mu vraj telepaticky. A čo bolo najbizarnejšie – tvrdil, že mu dali kovovú guľu a prikázali mu ju ukryť v horách neďaleko Janova.
Od tej noci sa podobné zážitky začali opakovať. Zanfretta tvrdil, že bol unesený celkovo 11-krát počas rokov 1978 až 1981. Vždy opísal tie isté bytosti – vysoké, so šupinatou zelenou kožou, trojuholníkovými očami, a zvláštnym pachom, ktorý prirovnával k síre alebo spálenému oleju.
Prípad sa rýchlo dostal do médií a k polícii. Vyšetrovanie prevzali Carabinieri, ktorí zaznamenali viac ako 50 svedectiev ďalších ľudí, ktorí v rovnakom čase videli neznáme svetlá na oblohe. Dokonca sa našli aj fyzické stopy – napríklad vypálený kruh v tráve a magnetické anomálie v okolí.
Prípad Zanfretta sa stal jedným z najznámejších prípadov únosu mimozemšťanmi v Európe.
Rozbor prípadu
Už po prvom incidente sa prípad Pier Fortunata Zanfrettu dostal do rúk Carabinierov, teda talianskej vojenskej polície. Nebolo to len tak. Ich pozornosť upútalo najmä to, že sa nejednalo o žiadneho „bláznivého ezoterika“. Zanfretta bol rodinný typ, zamestnaný ako nočný strážnik u súkromnej bezpečnostnej služby a dovtedy bez akýchkoľvek zvláštností v správaní.
Vyšetrovanie bolo rozsiahle. Miesto, kde podľa jeho výpovede došlo k prvému kontaktu, bolo fyzicky preskúmané. Našli sa stopy v tráve v tvare polkruhu, ktoré akoby boli vytlačené veľkou váhou – presne v mieste, kde tvrdil, že UFO pristálo. Merania magnetického poľa na mieste ukázali nezvyčajné odchýlky, ktoré sa nedali jednoducho vysvetliť.
Ešte zaujímavejšie bolo, že viac než 50 svedkov – obyvatelia mesta Torriglia a jeho okolia – nezávisle od seba nahlásili zvláštne svetlá na oblohe v rovnakom čase, keď mal Zanfretta svoj prvý zážitok. Niektorí tvrdili, že videli objekty, ktoré sa pohybovali nečakane rýchlo, menili smer letu a náhle mizli.
Po niekoľkých mesiacoch sa Zanfretta dobrovoľne podrobil regresnej hypnóze. Talianska televízia dokonca niektoré z týchto sedení odvysielala. Pod hypnózou opisoval scény, ktoré by sa dali prirovnať k sci-fi filmu: testovanie na mimozemskej lodi, komunikácia telepatiou, dokonca tvrdenie, že mu „Dargos“ – tak volal svojich únoscov – zverili úlohu pripraviť ľudstvo na budúci kontakt.
Zaujímavé bolo, že pri týchto sedeniach sa Zanfretta nesprával teatrálne. Jeho správanie bolo skôr úprimne vystrašené, panické. Výskumníci a psychológovia, ktorí sa prípadom zaoberali, sa nedokázali zhodnúť – niektorí verili, že išlo o autentický traumatický zážitok, iní tvrdili, že by to mohol byť stav disociácie alebo nočná panika.
Zanfretta tvrdil, že mu bola počas jedného z únosov odovzdaná zvláštna kovová guľa, ktorá má údajne schopnosť zabiť každého, kto sa jej dotkne bez „povolenia“. Povedal, že ju ukryl v horách nad Janovom, no miesto nikdy neprezradil. Tvrdil, že ho Dargos varovali, že ak by sa guľa dostala do nesprávnych rúk, mohlo by to mať vážne následky.
Čo sa týka skeptikov – tí tvrdia, že ide o psychickú poruchu spôsobenú stresom a izoláciou počas nočných služieb. Poukazujú aj na to, že niektoré z jeho výpovedí sa časom mierne líšili. No na druhej strane – žiadna zmena nebola zásadná a ani raz neodmietol spoluprácu s políciou alebo médiami.
Zanfretta sa nikdy nesnažil na svojom príbehu zbohatnúť. Naopak, tvrdil, že mu zničil život – ľudia sa mu smiali, stratil súkromie, mal problémy v práci. Napriek tomu nikdy svoje výpovede nezmenil. Ani po rokoch.
Prípad Zanfretta je dodnes jedným z najviac dokumentovaných únosov mimozemšťanmi v Európe. Na rozdiel od mnohých iných prípadov tu máme kombináciu:
- fyzických dôkazov,
- množstva nezávislých svedkov,
- hypnóz a lekárskych vyšetrení,
- a hlavne – človeka, ktorý si nikdy nestál o slávu, ale napriek tomu mal odvahu hovoriť.
Dnes je z prípadu kultová záležitosť. V Taliansku sa o ňom píšu knihy, točia dokumenty a diskutuje sa o ňom na akademickej úrovni aj medzi ufológmi. A hoci časom záujem mierne opadol, tajomstvo okolo Dargosov a ich údajnej misie na Zemi zostáva otvorené.
