Prvý zaznamenaný mimozemský únos? Muž zo statku a šokujúci kontakt tretieho druhu!
Bola to noc ako každá iná. Obloha nad brazílskym vidiekom žiarila hviezdami a ja, 23-ročný farmár Antônio Vilas Boas, som pracoval na poli, aby som sa vyhol dennému teplu. V tom som si všimol červené svetlo na obzore, ktoré sa rýchlo približovalo. Myslel som si, že je to hviezda, ale čoskoro som si uvedomil, že to nie je nič, čo by som kedy videl.
Keď sa objekt priblížil, môj traktor zhasol. Svetlo pristálo na troch nohách a z neho vystúpili malé bytosti v sivých kombinézach a helmách. Ich oči boli malé a modré, a vydávali zvuky podobné šteknutiam. Snažil som sa utiecť, ale čoskoro ma obklopili a odviedli na palubu ich lode.
Vo vnútri ma vyzliekli a pokryli zvláštnym gélom. Viedli ma do miestnosti s červenými symbolmi nad dverami, kde mi odobrali krv z brady pomocou prístroja s prísavkami. Neskôr ma nechali samotného v miestnosti, kde sa uvoľnil plyn, ktorý mi spôsobil nevoľnosť.
Potom vstúpila žena – humanoidná bytosť s dlhými bielymi vlasmi, modrými očami a červenými ochlpeniami. Bez slova sa ku mne priblížila a mali sme pohlavný styk. Po akte sa usmiala, ukázala na svoje brucho a potom na oblohu, akoby naznačovala, že naše dieťa bude žiť medzi hviezdami.
Po tomto zážitku ma obliekli a previedli loďou. Snažil som sa vziať si nejaký predmet ako dôkaz, ale bytosti mi to nedovolili. Nakoniec ma vypustili späť na pole, kde som zistil, že prešli štyri hodiny. Cítil som sa vyčerpaný a dezorientovaný.
Prvý zdokumentovaný únos mimozemšťanmi?
Prípad Antônia Vilasa Boasa sa odohral v októbri 1957 v brazílskom štáte Minas Gerais, teda desaťročia pred tým, než sa pojem „mimozemský únos“ dostal do hlavného prúdu popkultúry. Zatiaľ čo v Amerike začali únosy získavať pozornosť až po známom prípade Betty a Barneyho Hillovcov v roku 1961, Boasov príbeh predbehol dobu a stal sa jedným z najstarších – a najpodrobnejších – svedectiev tohto druhu.
Vyšetrovanie prípadu
Antônio po svojom zážitku kontaktoval lekára Olava Fontesa, ktorý bol zároveň členom známej organizácie APRO (Aerial Phenomena Research Organization). Fontes sa prípadom dôkladne zaoberal a urobil s Vilasom Boasom sériu rozhovorov. António bol podrobený fyzickému vyšetreniu, ktoré odhalilo niekoľko anomálií:
- Neobvyklé kožné lézie pripomínajúce mierne popáleniny
- Slabosť, nevoľnosť a závraty niekoľko dní po únose
- Nespavosť a extrémne psychické napätie
Fontes vyhlásil, že muž nemá žiadne známky psychózy a že neverí, že by si príbeh vymyslel. Boas bol totiž nielen koherentný, ale odpovedal konzistentne aj počas opakovaných výsluchov.
Kontext vtedajšieho sveta
V čase incidentu Brazília prechádzala industrializáciou a UFO fenomén sa začal dostávať aj do miestnych médií. Dôležité je, že Boas nevedel po anglicky a nemal prístup k zahraničnej literatúre, takže je nepravdepodobné, že by svoj príbeh inšpiroval nejakým americkým prípadom.
Detaily, ktoré šokovali
Niektoré časti jeho svedectva sa stali ikonickými v literatúre o únosoch:
- Gél a odber krvi: Motív biologického skúmania sa opakuje aj v neskorších prípadoch
- Pohlavný styk s humanoidkou: Mnohé neskoršie únosy opisujú podobné reprodukčné experimenty
- Časová strata: Fenomén „missing time“ je bežný pri únosoch
- Červené symboly a „štekanie“: Prvky, ktoré naznačujú úplne odlišnú kultúru či spôsob komunikácie
Spochybňovanie aj uznanie
Skeptici tvrdia, že prípad mohol byť halucináciou alebo výsledkom psychického stresu. Poukazujú na fakt, že Boas sa neskôr stal právnikom, a teda mohol celý príbeh zneužiť na zviditeľnenie. Na druhej strane však nikdy z toho neprofitoval a príbeh opakovane potvrdzoval až do svojej smrti v roku 1991.
Niektorí výskumníci veria, že práve Boasov prípad sa stal základným kameňom celého „folklóru únosov“, hoci on sám nikdy netvrdil, že mu bolo niečo implantované alebo že mal telepatický kontakt – ako to býva bežné v novších prípadoch.
Vplyv na kultúru a výskum
Boasov prípad sa dostal do množstva dokumentov, kníh a spracovaní, vrátane kultovej knihy „The Interrupted Journey“ od Johna Fullera. Aj v odborných kruhoch je považovaný za najdôveryhodnejší prípad únosu pred rokom 1960. Neskôr bol porovnávaný s inými prípadmi, ako Travis Walton (1975) či Whitley Strieber (1985), ktoré však už vznikali v dobe „ufo boomu“.
V prípade Vilasa Boasa fascinovala výskumníkov najmä absencia typického „amerického štýlu“ dramatizácie. Príbeh je síce šokujúci, no podaný jednoducho, s dedinskou úprimnosťou. To z neho robí jedinečný prípad v dejinách výskumu UFO a únosov.
Záver: Muž, ktorý mal dieťa s hviezdnou ženou?
Antonio Vilas Boas možno nezískal svetovú slávu ako niektorí neskorší „unesení“, ale jeho výpoveď dodnes vzbudzuje zimomriavky. Či už bol svedkom intergalaktického experimentu, alebo sa stal obeťou vlastného podvedomia, jeho príbeh zanechal hlbokú stopu v histórii ufológie.
A kto vie – možno niekde ďaleko vo vesmíre žije bytosť, ktorá nosí v sebe DNA brazílskeho farmára…
