Objav, ktorý môže zmeniť všetko: Na exoplanéte K2-18b boli objavené chemické stopy života

V nekonečnej temnote vesmíru, medzi miliardami hviezd a planét, existuje miesto, ktoré práve prebudilo pozornosť celého ľudstva. Planéta K2-18b – vzdialená od Zeme 124 svetelných rokov – už nie je len ďalším bodom na mape kozmu. Vďaka novým objavom, ktoré nedávno priniesol vesmírny teleskop Jamesa Webba, sa stala horúcim kandidátom na miesto, kde by mohol existovať mimozemský život.

Zázrak v súhvezdí Leva

K2-18b obieha okolo malej, chladnej hviezdy typu M, nazývanej aj červený trpaslík. Aj keď by sa mohlo zdať, že takáto hviezda neposkytuje dostatok energie na vznik života, opak môže byť pravdou. Planéta sa nachádza v takzvanej „obyvateľnej zóne“, kde sú podmienky vhodné pre prítomnosť tekutej vody – základnej zložky života, ako ho poznáme.

Ale K2-18b nie je obyčajná planéta. Vedci ju označujú ako „hyceánsku“. To znamená, že je obklopená hustou vodíkovou atmosférou a pod ňou by sa mohol ukrývať hlboký, možno až celoplanetárny oceán. Tieto podmienky vytvárajú úplne nový typ sveta – neznámy, tajomný a možno aj obývaný.

Signály, ktoré nevieme vysvetliť

Najnovšie pozorovania teleskopu Jamesa Webba odhalili niečo, čo znie takmer neuveriteľne: v atmosfére K2-18b boli identifikované stopy dimetylsulfidu (DMS) – zlúčeniny, ktorá sa na Zemi tvorí výhradne biologickými procesmi. Hlavným producentom DMS sú morské mikroskopické organizmy, tzv. fytoplanktón. Inými slovami – na Zemi je prítomnosť tejto látky priamo spojená so životom.

Nie je to však všetko. V atmosfére boli nájdené aj stopy metánu a oxidu uhličitého, čo naznačuje, že sa tu môžu odohrávať zložité chemické procesy. Práve kombinácia týchto plynov je mimoriadne zaujímavá – pri absencii oxidu uhoľnatého naznačuje možný biologický pôvod.

Vedúci výskumu Nikku Madhusudhan z Cambridgeskej univerzity priznal, že tím vedcov opakovane preveroval dáta, aby vylúčili chybu. No signál DMS tam bol. A nešlo len o šum či optický klam. Bolo to skutočné. Ako povedal doslova: „Je to šok pre systém.“

Ako by mohol vyzerať život na K2-18b?

Na rozdiel od Zeme, kde život vznikol na pevnine aj v oceánoch, hyceánske planéty by mohli hostiť život výhradne vo vodnom prostredí, pod hrubou atmosférou. Takéto podmienky chránia pred škodlivým žiarením hviezdy a zároveň udržiavajú teplotu stabilnú.

Život tam nemusí byť podobný tomu nášmu. Môže ísť o úplne iný evolučný smer. Mikroorganizmy v tmavých hlbinách oceánov, možno bioluminiscenčné tvory, ktoré nepoznajú svetlo hviezdy, alebo dokonca inteligentné formy života, ktoré žijú skryté v teplých prúdoch planétneho mora.

A čo ak… sú si vedomé našej existencie?

Prečo to tak dlho nik nevidel?

Je to prvýkrát, čo sa takýto chemický podpis objavil mimo našej Slnečnej sústavy. Doteraz boli exoplanéty skôr len „šedou zónou“ – telesá, ktoré poznáme len cez svetelné odchýlky. No s príchodom teleskopu JWST sa otvorili nové dvere. Teleskop totiž dokáže skúmať chemické zloženie atmosfér planét cez ich infračervené spektrum. A práve v tomto spektre sa DMS ukázal ako svetielko v temnote.

Čo hovoria skeptici?

Samozrejme, nie všetci vedci sú presvedčení, že ide o dôkaz života. Skeptici upozorňujú, že existujú aj hypotetické nebiologické procesy, ktoré by mohli vytvoriť DMS. Ale tie sú extrémne nepravdepodobné a nikdy neboli pozorované v praxi.

A to je presne ten zlom: na Zemi DMS tvorí život. Inde – zatiaľ nevieme.

Ale čo ak… to už dávno nie je len „hypotéza“?

Čo nás čaká ďalej?

Tím plánuje ďalšie pozorovania, aby potvrdil, že signály neboli spôsobené poruchou prístrojov alebo nesprávnou interpretáciou dát. No ak sa potvrdí, že K2-18b naozaj obsahuje DMS v takom množstve, ako sa zdá, bude to znamenať prvý silný dôkaz, že život mimo Zeme nie je len možný, ale pravdepodobný.

A ak sa potvrdí existencia mimozemského života… čo to spraví s naším chápaním vesmíru?

Nepríjemná otázka: Sledujú nás oni? Alebo my ich?

Ak je život na K2-18b – a možno aj inteligentný – je len otázkou času, kedy sa o sebe dozvieme. A ak už oni vedia o nás? Možno je pre nich naša prítomnosť jasná, tak ako pre nás ich stopy vo forme chemických podpisov.

Možno sme len… objektom pozorovania. A K2-18b je zrkadlom, do ktorého sa pozeráme a uvažujeme, či náhodou nie sme my tí, ktorí prichádzajú druhým do cesty. A nie naopak.

Sme na prahu epochálneho objavu?

Objav na K2-18b sa na prvý pohľad nezdá ale je to obrovská vedecká kuriozita. Je to možno začiatok novej éry. Éry, kde už nebudeme sami. Kde vesmír už nie je prázdny, ale plný života – roztrúseného po hyceánskych oceánoch, ukrytého pod vodíkovými atmosférami a čakajúceho na moment, kedy ho objavíme.

Alebo… kedy sa nám ukáže sám.