Kingman 1953: Zabudnutá havária UFO v púšti

V čase, keď nik ešte poriadne nepočul o Roswelli, a správy o haváriách UFO boli zriedkavé a väčšinou zosmiešňované, sa objavil príbeh z Kingmanu v Arizone. V roku 1976 publikoval Raymond Fowler v časopise Official UFO výpoveď inžiniera, ktorý tvrdil, že bol súčasťou tímu vyšetrovania havárie neidentifikovaného lietajúceho objektu. Tento muž bol v článku označený pseudonymom „Fritz Werner“. Dnes vieme, že išlo o Arthura Stansela. No ako to celé začalo?

Kto bol „Fritz Werner“ alias Arthur Stansel?

Arthur Stansel bol vysokoškolsky vzdelaný inžinier s titulmi z fyziky, matematiky a strojárstva. V čase incidentu pracoval pre Air Materiel Command, ktoré údajne zodpovedalo aj za reverzné inžinierstvo Roswellského objektu. Tvrdil, že sa zúčastnil výskumu havárie neznámeho objektu v púšti, ktorý nebol vyrobený „z pozemských materiálov“.

Cesta do púšte: Čierne okná a vojenské utajenie

Podľa jeho výpovede bol jedného dňa kontaktovaný cez šifrovanú linku a bol mu vydaný príkaz: „Zajtra letíš do Chicaga, potom do Phoenixu.“ Už tu sa začína nezrovnalosť – prečo by išiel z Indian Springs AFB cez Chicago, keď Kingman je oveľa bližšie?

Po prílete do Phoenixu bol so skupinou asi 40 ľudí naložený do autobusu s čiernymi oknami. Zakázali im medzi sebou hovoriť. Po približne 4 hodinách dorazili do púšte, kde ich čakali reflektory osvetľujúce podivný objekt – UFO.

Objekt z iného sveta

Stansel opisuje objekt ako „slzu“, alebo „cigarovitý tvar“ s matným povrchom, akoby z brúseného hliníka. Mal okolo 9 metrov v priemere a vážil približne 5 ton. Žiadne známky poškodenia, žiadny podvozok – napriek tomu, že mal spadnúť.

Dôležité je, že podľa neho šlo o úplne nepozemský objekt. Materiál, z ktorého bol vyrobený, vraj nikdy predtým nevidel.

Bytosť v striebornej kombinéze

Svedok ďalej tvrdí, že videl aj telo humanoidnej bytosti, ktorú armáda odviezla do stanu. Podarilo sa mu ju zachytiť letmým pohľadom – postava mala asi 120 cm, tmavohnedú pokožku, veľké oči, nosné dierky a malé uši. Ústa údajne pôsobili, akoby slúžili výhradne na príjem potravy.

Existujú aj nepotvrdené správy, že bola odfotená a ľudia ktorý tie fotky videli, opisovali bytosť v striebornej kombinéze.

Kontakt s mimozemšťanmi?

Najzvláštnejšia časť príbehu: Stansel vo svojom prvom rozhovore naznačil, že kontaktoval iné bytosti z UFO a dokonca „projekciou svojej mysle“ vstúpil do ich plavidla. Túto časť však v neskorších výpovediach zamlčal a ospravedlnil to tým, že nechcel znižiť dôveryhodnosť hlavného incidentu. V konečnom dôsledku to však pôsobilo trocha čudne. Na druhej strane dnešná ufológia, ktorá pozná CE-5, Barberov prípad a podobné veci by to pravdepodobne prijala oveľa pozitívnejšie.

Rozdiely vo výpovediach a problémy s dôveryhodnosťou

Kevin Randle, skúsený výskumník UFO, podrobne analyzoval výpovede Stansela a poukazuje na niektoré nezrovnalosti a zvláštnosti:

• Cestovná trasa (Las Vegas → Phoenix → Kingman) nedáva veľmi zmysel.
• Vojenské utajenie je spochybnené tým, že mená všetkých členov tímu boli verejne čítané pri výstupe z autobusu ako bolo uvedené v prvrj výpovedi.
• Zmeny v detailoch v rôznych rozhovoroch vrhajú tieň na dôveryhodnosť.
• Neexistencia dokumentov alebo iných overiteľných svedkov.

Pokusy o overenie: Harry Drew a Preston Dennett

Výskumníci ako Harry Drew a Preston Dennett sa pokúšali dopátrať pravdy. Drew nakoniec podľa informácií, ktoré získal tvrdí, že mohlo dôjsť k až trom samostatným haváriám UFO v oblasti Kingmanu, pričom jeden objekt zhorel, jeden bol nájdený nepoškodený a tretí pristál pri jazere.

Dennett považuje Kingman za jeden z najviac podceňovaných prípadov UFO havárie v USA, pričom upozorňuje na množstvo doplňujúcich výpovedí, ktoré sa objavili v 90. rokoch. Tvrdí, že armáda miesto rýchlo zabezpečila a všetko zakryla.

Múzeum a verejný záujem

V Mohavskom múzeu histórie a umenia v Kingmane je dnes venovaná expozícia tomuto údajnému incidentu. Mesto tak získalo ďalší prvok popkultúrnej identity – podobne ako Roswell.

Čo z toho všetkého vyplýva?

Prípad Kingman nie je ako Roswell – nemá svedkov s fotkami, žiadne úlomky, ani záznamy. Má však sugestívne svedectvo muža so silným vedeckým pozadím, ktorý rozprával o podivnej udalosti, ktorá by inak zapadla prachom.

Je to len zmes mytológie, skreslených spomienok a túžby veriť? Alebo niečo viac?

Prípad, ktorý nestarne

Kingman 1953 ostáva v oblasti medzi vierou a dôkazmi. Neexistuje nič, čo by jednoznačne potvrdzovalo túto udalosť – ale ani nič, čo by ju úplne vyvrátilo. A práve v tom spočíva jeho sila. Je to príbeh, ktorý nedáva spať – a zároveň otvára dvere predstavivosti.