Fínska chata, zima a… mimozemšťania? Toto sa stalo Anni Lattu pred vyše 100 rokmi!
„Zbadala som ho tesne pred súmrakom. Stál tam, ako keby bol súčasťou lesa, a predsa z neho nepochádzal. Obrovská misa z kovu, akoby naruby obrátené umývadlo, sa ticho leskla pri brehu jazera. Vzduch sa ani nepohol, vtáky zmĺkli. A potom sa otvoril…“
Jeseň v severnej Karélii bývala studená, ale ten večer bola zima akási iná. Anni Lattu, žena so smutnými očami a rukami poznačenými tvrdou prácou, kráčala domov s drevom v náručí. Všetko sa zdalo ako vždy – starý dom pri jazere, ticho prerušované len chrumkaním snehu pod nohami. Až na ten zvuk. Alebo jeho neprítomnosť.
Keď zazrela ten zvláštny tvar, stuhla. Kovový stroj, obrovský a hladký, ako misa z obrovského jedálenského servisu, stál opretý o zem sotva pár metrov od jej chalupy. Zo spodnej časti sa vysúvala tenká kovová rebrina. A po nej – to najzvláštnejšie – schádzali drobné postavy, vysoké sotva po pás, s dlhými pažami, lesklými očami a pohybmi ako z nočnej mory.
„Diabli, prišli po mňa,“ preblesklo jej hlavou. No necítila strach – skôr čudné ticho. Keď jeden z tvorov vztiahol ruku a ukázal na ňu, jej nohy sa samé pohli. „Poď…“ znelo jej v hlave, hoci nik neotvoril ústa.
Bránila sa. Ale nezáležalo na tom. Zrazu už bola vo vnútri. Ticho, teplo, svetlo, ktoré nevrhalo tiene. Všetko pôsobilo čisto, uhladene, až neprirodzene. Sadla si, hoci nevedela ako. Stroj sa zdvihol bez zvuku. Začalo sa čosi, čo nedokázala pomenovať.
Videla svet z výšky. More, ktoré nikdy nevidela. Mesto, aké nikdy nenavštívila. Hory, aké si nedokázala predstaviť. A potom… hviezdy. Nie zospodu – ale zblízka. Ako iskriace kvety na čiernom pozadí.
Neprešli hodiny, ale dni. Bytosti jej ukazovali čosi. Učili ju niečo? Alebo ju len skúmali? Nevedela. Ale keď jej ponúkli, aby zostala, pocítila v srdci zvláštny smútok. Nechcela. Chcela domov. Do zimy. Do reality.
A potom sa zobudila na ceste pred chalupou. Vo vlasoch mala ľad. Ale v hlave mala vesmír.
Analýza prípadu: Medzi halucináciou a únosom
Príbeh Anni Lattu sa k verejnosti dostal prvýkrát v roku 1978 v provinčných novinách Kurkijokelainen, a to viac ako 60 rokov po udalosti. Autorka článku pod pseudonymom „Latomaen Aino“ spomínala na Anni, ktorá roky rozprávala o svojom stretnutí s „diablami“ a o svojej ceste naprieč svetom a hviezdami. A hoci jej rozprávanie všetci považovali za výplod horúčky alebo staroby, nikdy ho nemenila. Nikdy si neprotirečila. A nikdy ho nevzdala.
Zverejnenie príbehu vyvolalo vlnu záujmu v radoch fínskych UFO výskumníkov. Najmä Mauritz Hietamaki, známy fínsky bádateľ, sa podujal na vlastný výskum. Vypátral pani, označenú ako NN, ktorá bola ako dieťa Anninou susedkou. Podľa jej spomienok sa Anni naozaj často rozprávala o tom, čo sa jej stalo, a nikdy to nebrala ako sen.
Zaujímavé je, že Anni nehovorila o oblečení bytostí, nepopisovala technológiu ani sa nezmienila o akomkoľvek zranení či lekárskom zásahu – čo je časté pri moderných únosoch. Skôr hovorila o pocite tepla, tichu, rýchlosti, prívetivosti. No zároveň – podľa jej vtedajšieho chápania – boli tieto bytosti „diabli“. Tak ich pomenovalo aj okolie. A tak to Anni prijala.
Tu sa prípad láme na dve interpretácie:
- Psychiatrická hypotéza: Anni žila sama, v prostredí, kde psychické zdravie bolo druhoradé. V zime, pod vplyvom chladu a možno nedostatočnej výživy, mohla zažiť halucinácie alebo epizódu disociácie. Izolácia mohla prispieť k formovaniu zážitku podobného snu či delíriu.
- Ufologická hypotéza: Zážitok nesie viacero znakov typických pre tzv. CE4 prípady – teda stretnutia štvrtého druhu. Od rebríka, cez malé bytosti, až po ponuku „zostať“. Ak to porovnáme s prípadmi z 50. a 60. rokov v USA či Latinskej Amerike, zistíme, že mnohé detaily sa zhodujú – napriek tomu, že Anni nemohla mať prístup k takýmto informáciám. Tento príbeh predchádza moderné „UFO hnutie“ o celé desaťročia.
Zvláštne je aj to, že NN pani uviedla presné miesto – východný breh jazera Kankaanlampi, kde sa loď údajne objavila. Údajne tam Anni bývala sama, čo korešpondovalo s tým, že ľudia si mysleli, že je vdova – hoci jej manžel v skutočnosti žil ešte 11 rokov po nej.
Záver? Rozhodnite sa sami…
Mohla byť Anni Lattu svedkom jedného z najstarších európskych únosov mimozemšťanmi, desaťročia pred tým, než sa vôbec objavil pojem „UFO“? Alebo šlo o osamelú, možno psychicky zlomenú ženu, ktorá si zúfalstvo premietla do imaginárneho úteku k hviezdam?
Nevieme. Ale niečo sa tam odohralo.
A tak, ako vždy, ostáva posledné slovo na vás – rozhodnite sa sami…
